Keď si národy po takmer dvojstoročí ponachádzali svoje miesto v dnešnej Európe, usadili sa naši predkovia pri Dunaji. Prapôvodnú vlasť pozoruhodne rozšírili a vydobyli si patričnú autoritu na to, aby ich ostatní nechali na pokoji. Asi by sa dalo polemizovať o holubičej povahe, ale nezazlievajme im to. Inak by nás zhltli dejiny ako iné, vo svojej dobe nemenej chýrne národy. A teraz prišiel čas, kedy sa zbrane poodložili a kopce i doliny prestali byť len bojovým spojencom či súperom, ale predovšetkým zdrojom obživy. Rody a rodiny sa pousádzali a začali hospodáriť. Nuž a tu niekde sa začína aj príbeh o Nevlinovi a jeho žene Heidi. Samozrejme, sotva vtedy vedeli, že dnes by mali za susedov Handlovčanov kdesi od Novej Lehoty. Vtedy bývali v hlbokom lese, aby neboli len tak ľahko na očiach. Azda mali detí viac, ale naše letopisy spomínajú synov Dylana a Čarada. A sestričku Kaie, v dobe nášho rozprávania úplne maličkú.
